Preskočiť na obsah

Bratislava – mestská časť Devín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislava – mestská časť Devín
(nem.) Theben
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Záhorie
Nadmorská výška 158 m n. m.
Súradnice 48°10′27″S 16°59′08″V / 48,174224°S 16,985644°V / 48.174224; 16.985644
Rozloha 13,98 km² (1 398 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 071 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 148,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1327
Starosta Jana Jakubkovič[3] (nezávislý)
PSČ 841 10 (pošta Bratislava 49)
ŠÚJ 529401
EČV (do r. 2022) BA, BL, BT
Tel. predvoľba +421-2
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Devín
Webová stránka: devin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bratislava – mestská časť Devín[4] (iné názvy: Bratislava-Devín, Mestská časť Devín, Devín; maď. Dévény, nem. Theben) je jedna z najmenších mestských častí Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Morava a Dunaj. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou v obci je zrúcanina hradu Devín. Je to jedna z najnavštevovanejších pamiatok v Bratislave. V obci je aj gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kríža - Panny Márie z druhej polovice 13. storočia či Pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny. Väčšina obyvateľov Devína dochádza za prácou. Devín obsluhujú dve linky: jedna denná a jedna nočná .

Pôvodne tu mali sídlisko Kelti, koncom 1. stor. pred Kr. sa tu usadzovali aj rímski obchodníci. V 1. stor. tu Rimania postavili strážnu stanicu, ktorá sa skladala z rôznych stavieb, ktoré sa časom menili. Sídlila tu posádka légie z Carnunta. Koncom 4. stor. bola posádka opustená, neskôr sa tu usadili Slovania, ktorí na hradnom kopci postavili viac murovaných stavieb, pričom sekundárne využívali rímske stavebné materiály. Meno Devín môže byť buď slovanského, alebo keltského pôvodu. [5]

Oblasť Devína postihli v roku 2002 záplavy, tzv. storočná voda. Ľudí museli evakuovať, mnoho domov bolo zatopených.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1 096
slovenská
  
92,70 %
maďarská
  
1,64 %
ukrajinská
  
0,09 %
česká
  
1,73 %
nemecká
  
0,36 %
poľská
  
0,18 %
ruská
  
0,09 %
židovská
  
0,09 %
moravská
  
0,09 %
iná
  
1,28 %
nezistená
  
1,73 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1 096
slovenský
  
91,15 %
maďarský
  
2,01 %
ukrajinský
  
0,09 %
český
  
2,46 %
nemecký
  
0,64 %
poľský
  
0,09 %
iný
  
1,37 %
nezistený
  
2,19 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1 096
Rímskokatolícka cirkev
  
48,72 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
4,65 %
Gréckokatolícka cirkev
  
0,46 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,36 %
Pravoslávna cirkev
  
0,55 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,36 %
Kresťanské zbory
  
0,46 %
Apoštolská cirkev
  
0,09 %
Bratská jednota baptistov
  
0,09 %
Cirkev bratská
  
0,09 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
0,09 %
Cirkev československá husitská
  
0,09 %
Bahájske spoločenstvo
  
0,09 %
iné
  
1,73 %
bez vyznania
  
34,58 %
nezistené
  
7,57 %

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ,Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]